Citový život Diany de Poitiers

Medzi hrubými múrmi stredovekého zámku vyrastá dievčatko Diane, najstaršia zo štyroch detí ovdoveného grófa de Poitiers. Rastie nie celkom tak, ako sa na šľachtickú dcéru patrí: jej najmilšími zábavkami sú poľovačky a čítame dobrodružných kníh, opisujúcich dobývanie dalekých pevnín a sŕdc chrabrých rytierov. Diane spriada neurčité sny, je hrdinkou rytierskych románov, vždy vládkyňou, paňou, nikdy nie však korisťou...

Jej sny sa splnili, Diane zachránila otca a jej láska ku kráľovi z nej spravila panovníčku. Diane vraj za svojho života každého očarila a zrejme zapôsobila aj na autora knihy. Inšpirovala ho k životopisnému románu o milostnici francúzskeho kráľa Henriho II., o Diane de Poitiers. Na pozadí dobových intríg a mocenských stredovekých zápasov nad všetkými postavami deja vyniká Diane, ani nie žena, ale skôr zázrak krásy a mladosti, a navyše múdrosti a statočnosti. Autor privrel oči nad jej chybami, no hodno mu to odpustiť, keďže našiel psychologicky pravdepodobné zdôvodnenie Dianinej lásky ku kráľovi Henrimu, z ktorého vychovala muža, a najmä pre neopakovateľný kolorit rozprávania o časoch, keď sa priama drsnosť stredoveku stretávala s ihravým frivolným vánkom renesancie, o šachových partiách intríg, kde sa namiesto s figúrkami hralo s ľuďmi a s krajinami. Z prísne historického hľadiska by rozprávanie o Diane vyznelo asi inak, no v tejto podobe je to veľmi pútavá biografia a obraz Francúzska v 16. storočí.